Gretzky je suverénny líder historických štatistík v góloch, asistenciách
i bodoch dosiahnutých v NHL. V zbierke má desiatky prestížnych
individuálnych trofejí, vrátane desiatich cien pre najužitočnejšieho
hráča NHL. Štyrikrát získal slávny Stanleyho pohár. V drese Edmontonu
dominoval v 80-tych rokoch minulého storočia a po boku ďalších legiend
Marka Messiera, Jariho Kurriho, Paula Coffeyho či brankára Granta Fuhra
vytvorili z Oilers dynastiu, ktorá zosadila z pomyselného trónu New York
Islanders.
Hoci 80-te roky v NHL charakterizoval veľký počet gólov, žiadny hráč
nedosiahol takú gólovú a bodovú produkciu ako Gretzky. Na druhom mieste v
počte kanadských bodov v tejto dekáde sa umiestnil slovenský útočník
Peter Šťastný.
Gretzkého dominancia však bola výrazná a už od detstva bolo zrejmé, že
pôjde o mimoriadny talent. Narodil sa v kanadskom mestečku Brantford ako
najstarší z piatich súrodencov. Hokej hrali aj bratia Keith a Brent.
Keith sa objavil iba v nižších zámorských súťažiach, Brent si v 13
zápasoch v drese Tampy Bay vyskúšal aj NHL. Získal v nich štyri kanadské
body, čo mu však stačilo na to, aby sa stal držiteľom ťažko
prekonateľného rekordu. Je totiž člen najproduktívnejšej bratskej
dvojice v histórii NHL.
Wayne Gretzky mal od útleho detstva náskok pred rovesníkmi, keďže sa na
klzisku, ktoré mu pri dome postavil otec, naučil korčuľovať už ako
dvojročný. Keď mal päť rokov, hral v lige 10-ročných. Popri hokeju sa
dlho venoval aj bejzbalu a lakrosu. V žiackych súťažiach dominoval, hral
v niekoľkých ligách súčasne a keď ako 10-ročný strelil v 85 zápasoch
378 gólov, stal sa kanadskou športovou celebritou.
V 17-tich rokoch podpísal kontrakt s klubom Indianopolis Racers, ktorý
účinkoval vo WHA, no pre finančné problémy klubu Gretzky po ôsmich
zápasoch zamieril ku konkurenčnému Edmontonu. Keď sa po sezóne 1978/1979
rozpadla WHA, klub sa presunul do NHL. A Gretzky aj v nej dominoval.
Už v premiérovej sezóne v NHL získal Hartovu trofej pre
najužitočnejšieho hráča (MVP), so 137 kanadskými bodmi dosiahol rovnakú
bilanciu ako Marcel Dionne. Calderova trofej pre najlepšieho nováčika mu
ušla len preto, že už mal za sebou jednu profesionálnu sezónu vo WHA, v
ktorej získal obdobné ocenenie. V sezóne 1981/1982 vytvoril viacero
dodnes platných rekordov vrátane 50 gólov v 39 zápasoch či v celkovom
počte 92 presných zásahov v ročníku. Ako prvý, a dodnes jediný hráč sa v
sezóne dostal cez 200-bodovú hranicu, čo sa mu neskôr podarilo ešte
trikrát.
V rokoch 1984-1988 štyrikrát doviedol Oilers k Stanleyho poháru. Sezóna
1987/1988 bola pre neho posledná v drese Edmontonu. Po štvrtých oslavách
zisku trofeje sa v júli 1988 oženil s herečkou Janet Jonesovou, s
ktorou má päť detí. Krátko na to sa stal súčasťou jednej z
najvýznamnejších výmen v histórii NHL. Spoločne s Martym McSorleyom a
Mikeom Krushelnyskim zamieril do Los Angeles Kings výmenou za dvoch
hráčov, tri výbery v prvom kole draftu a 15 miliónov dolárov. V novom
pôsobisku podpísal osemročnú zmluvu na 20 miliónov dolárov. Vtedajší
majiteľ Kings Bruce McNall si pre nhl.com spomenul na rokovania o
Gretzkého kontrakte: "Prišiel som s návrhom, ktorý mi pripadal
férový. Na to on povedal, že je to príliš veľa peňazí. Ku koncu našej
diskusie navrhol, aby som vzal časť sumy, ktorú som navrhoval a kúpil mu
za ňu ďalších spoluhráčov. Bol to môj najlepší obchod v živote,"
prezradil McNall, ktorý Gretzkého priviedol aj s cieľom zvýšiť záujem o
hokej v Kalifornii a zároveň skvalitniť vtedajší tím Kings, ktorý patril
k najslabším v lige.
To sa mu aj podarilo, no k slávnej trofeji ho nepriviedol. S Los Angeles
sa dostal najďalej v sezóne 1993/1994, v ktorej prehral vo finále play
off s Montrealom. Gretzky sa ako hráč Kings dostal na čelo historického
poradia produktivity, keď v sezóne 1989/1990 prekonal rekord Gordieho
Howea. Pätnásteho októbra 1989, vo svojom 780. zápase, dosiahol 1851.
bod, ktorým poslal zápas proti Edmontonu do predĺženia. Svoj výnimočný
večer následne dokonal víťazným gólom.
V závere ôsmej sezóny v Los Angeles ho klub vymenil do St. Louis, no po
polročnom angažmáne sa opäť sťahoval. V drese New Yorku Rangers následne
strávil tri sezóny, po ktorých uzavrel hráčsku kariéru v roku 1999. Na
rozdiel od iných hokejistov ho do Siene slávy NHL zvolili už pár
mesiacov po konci kariéry. V čase odchodu do hokejového dôchodku bol
držiteľ 61 rekordov. "Sledovať jeho umenie bol pôžitok pre každého,
kto miluje hokej. Som rád, že moje rekordy prekonal práve on. Pomyselná
pochodeň je v správnych rukách," konštatoval Howe po Gretzkého konci kariéry.
Gretzky udivoval mimoriadnym prehľadom v hre, načasovaním prihrávok, ale
aj efektivitou streľby. Sám viackrát vysvetlil, že sa snaží predvídať,
ako sa akcia vyvinie a vďaka tomu mať náskok pred ostatnými. "Jeho
prehľad o dianí na ľade bol neuveriteľný. Dokonca presne vedel, koľko
sekúnd zostáva do konca zápasu alebo tretiny. Bol to mimoriadne
inteligentný hráč," povedal o ňom nedávno zosnulý tréner John
Muckler. Na ľade nepútal pozornosť fyzickými parametrami a podľa
viacerých spoluhráčov pôsobil skôr krehko. Aj preto mal vo formácii
často dôrazných hráčov, ktorí na neho "dávali pozor", najčastejšie Davea
Semenka, Esu Tikkanena či Martyho McSorleyho. Počas kariéry mal iba
minimum zranení. "So svojou štíhlou postavou som sa dokázal vyhýbať
vážnym kolíziám. Už od juniorských čias som hral proti silným hráčom,
preto som sa naučil, ako s nimi vyhrávať súboje. V tomto mi veľmi
pomáhali spoluhráči, ktorí mi vytvárali priestor," poznamenal Gretzky vo svojom životopise.
V polemikách o najlepšom hráčovi hokejovej histórie sa najčastejšie
objavujú mená Gretzkého, Maria Lemieuxa, Gordieho Howea a Bobbyho Orra. V
prospech legendárnej "99" však okrem mimoriadneho hokejového umu
hovoria aj čísla a to celkom jednoznačne. Jeho 2857 kanadských bodov v
základnej časti je o priepastných 936 viac než u druhého v historickom
poradí Jaromíra Jágra (1921). Ešte väčší rozdiel je v súčte bodov v
základnej časti a play off. Gretzky nazbieral celkovo 3239 bodov, druhý
Messier 2182, pričom Wayne odohral o takmer 300 zápasov menej než obaja
menovaní. V zbierke úspechov má okrem štyroch Stanleyho pohárov a
10-tich Hartových trofejí pre najužitočnejšieho hráča aj deväť trofejí
Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti NHL, päťkrát
sa stal jej najlepším strelcom, päťkrát získal trofej Lady Byngovej pre
najslušnejšieho hráča a dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom play off.
Z medzinárodnej scény si trikrát odniesol prvenstvo z Kanadského pohára.
Na MS reprezentoval iba v roku 1982, keď s Kanadou získal bronz. V roku
1998 veľmi túžil uspieť na ZOH v Nagane, no jeho tím stroskotal v
semifinále s Českom. Vytúžené zlato z olympiády získal o štyri roky
neskôr v Salt Lake City, keď v pozícii generálneho manažéra viedol
víťazný tím "javorových listov".
Do diania v NHL sa vrátil v roku 2001, keď sa stal vlastníkom klubu
Phoenix Coyotes, ktorý v rokoch 2005-2009 viedol aj ako tréner. Od roku
2015 figuruje ako jeden z majiteľov Edmontonu Oilers.